Vo štvrtok 25. apríla uplynie od jeho narodenia 150 rokov.
Guglielmo Marconi sa narodil 25. apríla 1874 v Bologni v dobre
situovanej rodine. Jeho otcom bol statkár Giuseppe Marconi, matka Annie
Jameson pochádzala z Írska. Guglielmo sa od detstva zaujímal o prírodné
vedy a o fyziku, ktorá v tom čase prežívala obdobie obrovského rozmachu.
V roku 1865 sformuloval škótsky vedec James Clerk Maxwell známe a po ňom
pomenované Maxwellove rovnice, ktoré definujú elektrické i magnetické
pole a vzťah medzi nimi. Tieto poznatky viedli k ďalšiemu objavovaniu
štruktúry hmoty – a neskôr aj k prevratným dielam Alberta Einsteina
(objav fotoelektrického javu, či sformulovanie špeciálnej a všeobecnej
teórie relativity) a k vzniku kvantovej mechaniky.
S elektromagnetickými vlnami experimentoval aj nemecký fyzik Heinrich
Rudolf Hertz a jeho britský kolega Oliver Lodge. Ich práca inšpirovala
aj Marconiho, ktorý mal – vzhľadom na priaznivú finančnú situáciu rodiny
– súkromných učiteľov. Študoval v Bologni, Florencii a neskôr na
technickej škole v Leghorne.
Už od roku 1895 začal robiť laboratórne experimenty na vidieckom statku
svojho otca v Pontecchio, kde sa mu podarilo vysielať bezdrôtové signály
na vzdialenosť dva až tri kilometre. O rok neskôr predviedol svoj
prístroj v Anglicku, kde získal prvý patent na svete v oblasti
bezdrôtovej telegrafie. Svoj systém úspešne predviedol v Londýne a v
júli 1897 založil spoločnosť The Wireless Telegraph & Signal Company
Limited, ktorá sa v roku 1900 premenovala na Marconi’s Wireless
Telegraph Company Limited (Marconiho spoločnosť pre bezdrôtovú
telegrafiu).
V roku 1899 úspešne spustil bezdrôtovú komunikáciu medzi Francúzskom a
Anglickom cez Lamanšský prieliv. V decembri 1901 dokázal, že na šírenie
elektromagnetických vĺn v atmosfére nemá vplyv zakrivenie Zeme a použil
svoj systém na prenos prvých bezdrôtových signálov cez Atlantický oceán.
Pri týchto pokusoch sa prostredníctvom elektromagnetických vĺn vysielali
správy vo forme tzv. Morseovej abecedy, čo je sústava krátkych a dlhých
signálov vyjadrujúcich jednotlivé písmená alebo číslice. O to
významnejší bol vynález rádia schopného vysielať aj ľudský hlas či hudbu
v roku 1906. Práve v tom roku uskutočnil takéto vysielanie Reginald
Fessenden. V roku 1910 sa cez rádio vysielal prenos koncertu slávneho
talianskeho tenoristu Enrica Carusa.
Význam nového patentu potvrdila aj dramatická udalosť, akou bola havária
námornej lode Republic – vďaka tomu, že vyslala telegrafnými vlnami
volanie o pomoc, podarilo sa väčšinu cestujúcich zachrániť.
Zhodou okolností v roku 1909 dostal Marconi za svoj prínos pre fyziku
Nobelovu cenu. Úspechy však zožal aj na poli diplomacie a politiky, keď
bol v roku 1919 delegátom na mierovej konferencii v Paríži – jej cieľom
bolo urovnanie vzťahov po prvej svetovej vojne. Stal sa členom
talianskeho senátu, v roku 1930 ho zvolili za prezidenta Kráľovskej
talianskej akadémie. Bol nositeľom čestných doktorátov niekoľkých
univerzít a mnohých ďalších medzinárodných vyznamenaní a ocenení.
V roku 1931 Marconi začal pracovať na zdokonalení veľmi krátkych vĺn, čo
viedlo v roku 1932 k otvoreniu prvého mikrovlnného rádiotelefónneho
spojenia na svete medzi Vatikánom a letnou rezidenciou pápeža v Castel
Gandolfo. Vzhľadom na to, že sa elektromagnetickým vlnám venovali
viacerí známi vedci, napr. aj Nikola Tesla či spomínaný Oliver Lodge –
stali sa patenty v tejto oblasti predmetom viacerých sporov. Prvenstvo
Marconiho v bezdrôtovej telegrafii je však nespochybniteľné.
Marconi bol dvakrát ženatý, s prvou manželkou mal syna a dve dcéry, s
druhou ženou ďalšiu dcéru. Jeho záľubami boli cyklistika, motorizmus a
poľovníctvo. Zomrel 20. júla 1937 v Ríme.
Marconi neunikol pozornosti Zdeňka Svěráka a Ladislava Smoljaka –
tvorcov mystifikačnej komédie o českom velikánovi Járovi Cimrmanovi.
Práve jemu pripísali spoluobjav rádiových vĺn. V komédii Jára Cimrman
ležící spící poškodí génius letiaci v balóne telegrafné drôty.
Rozčúlenému Marconimu poradí: "Skúste to bez drôtov, milý Marconi!"